Terapia odpútaním pozornosti

18.01.2013 17:46

S odstupom času sa na mnoho situácií, ktoré ma postretli v období, ktoré ja interne nazývam "keď som sa rozvádzala", dokážem pozrieť aj s dávkou humoru. Odborník by zrejme skonštatoval, že je to dôkaz vysporiadania sa s touto životnou etapou. Myslím, že by som súhlasila. Nech už ste na tom vy momentálne akokoľvek, verím že vás táto moja životná skúsenosť trochu pobaví.
V čase, kedy som si ešte naivne myslela, že dokážem existenciu mojej rodiny zachrániť, že dokážem nad milenkou správnym prístupom vyhrať a povzniesť sa ponad neveru môjho dnes už ex...bolo napriek môjmu odhodlaniu obdobie, kedy som bola na tom dosť mizerne. Až tak, že som si musela otvorene priznať, že toto sama nezvládnem a potrebujem pomoc odborníka. Vedela som, že potrebujem, aby mi niekto, kto sa v tom vyzná nastavil zrkadlo a povedal mi, či to, čo a ako robím je naozaj správne. Keďže som priamo ani sprostredkovane nijakého psychológa nepoznala a opýtať sa známych som nemala odvahu, rozhodla som sa zveriť do rúk pána Googla. Náhodným výberom som vytočila jedno telefónne číslo a dohodla si sedenie. Prišiel deň D a hodina H a ja som plná očakávania, ale aj v poriadnom strese dorazila k pani psychologičke. Už prvý dojem nebol nič moc. Nie veľmi útulné prostredie a nie veľmi príjemný výzor pani psychologičky. Povedala som si nič to, hlavne že mi poradí. Skôr ako ma pustila k slovu, ma stručne a vecne oboznámila s "platobnými podmienkami". Suma 25 eur za hodinu terapie a žiadna "záručná doba" ma síce zaskočili, ale keď už som tu bola, nedalo sa cúvnuť. A navyše som bola presvedčená, že potrebujem rady odborníka, nech to stojí koľko chce.

A tak som spustila. Čo som, kto som, aké mám hodnoty, čo je pre mňa dôležité, prečo som prišla, čo ma trápi, ako to vidím, ako to riešim a čo očakávam. Čím viac som rozprávala, tým viac som mala pocit, že na mňa pani doktorka pozerá ako na zjavenie. A potom mi položila otázku, ktorou ma takmer dorazila: "Moja zlatá a povedzte mi, čo je zlé na tom, že má Váš manžel milenku? Až tak Vám to vadí? "
Myslela som, že sa mi sníva. Napadlo ma, že ma táto ženská vôbec nepočúvala. 40 minút som sa jej snažila vysvetliť ako trpím ako kôň, ako sa umáram pochybnosťami, žiarlivosťou, ako bojujem, ako to bolí...a ona sa ma opýta, že "No a čo?"

Nechápavo som na ňu pozerala, neschopná vydať ani hlások.Pani psychologička zrejme môj stŕpnutý pohľad pochopila ako výzvu, že má vysvetliť ako to myslí tak, aby aj tí menej chápaví ako ja, pochopili. A veru aj vysvetlila. Dôvodová správa v jej podaní na tému, ako využiť skutočnosť že manžel má milenku, vo svoj prospech, trvala takmer pol hodinu. Tak som sa dozvedela, že mám vlastne obrovské šťastie:-)