Striedava starostlivosť - áno alebo nie?

29.01.2013 14:37

Ak ste aktuálne v rozvodovom konaní a máte deti, možno si tiež kladiete túto otázku: "Striedavka" - áno alebo nie?
V mojom prípade sme si vyskúšali obe možnosti. Možno Vám pri rozhodovaní pomôže moja vlastná skúsenosť.

Striedavka - systém, podľa ktorého sme fungovali asi rok po rozvode. Toto obdobie by som dnes označila za nočnú moru.
Z jedného pohľadu spravodlivé - obaja rodičia sa podieľajú na výchove aj na starostlivosti o dieťa, majú príležitosť tráviť s ním rovnaké množstvo času. Ale toto môže fungovať, len ak nastal ten vzácny prípad, kedy rozvedení rodičia navzájom "spolupracujú", uznávajú rovnaké hodnoty, majú rovnaký názor na výchovu, zásady, formujú dieťa rovnakým smerom. Viem, že sú aj také prípady, ale skôr to považujem za veľmi vzácne. Ak by nastala u expartnerov takáto zhoda, zrejme by sa nemuseli rozvádzať. Veľmi často je totiž "nezlučiteľnosť názorov" dôvodom na samotný rozvod. A tým rozvodom sa tento rozpor zvyčajne ešte rozšíri. U nás to bolo presne tak.
Syn mal zmätok v hlave, každú chvíľu iná posteľ, iná domácnosť, iný režim, iné požiadavky, iné očakávania. A žiaľ u nás sa k tomu pridala ešte manipulácia na strane expartnera ( či cielená alebo mimovoľná, tažko posúdiť). Tá spôsobila, že sa u syna začali prejavovať agresívne prejavy správania voči mne, končiace až pokusmi o fyzický útok. Bolo to naozaj veľmi ťažké. Rozvod bol v porovnaní so striedavou starostlivosťou "malina".
Obrátila som sa na psychologičku, tento krát na vynikajúceho odborníka ( nie ako popisujem v príspevku Terapia odpútaním pozornostin.) Snažila som sa zubami nechtami držať jej rád, čo ako to bolo ťažké. Občas to bolo úspešné, občas menej.
A potom nastal zlom na strane môjho expartnera. Situácia sa u neho menila, vybehla kríza v novom vzťahu, problémy v práci, zdravotné problémy. Situácia sa vyhrotila až tak, že nebol schopný sa o syna starať.
Odvtedy sa o nášho syna starám len ja, podarilo sa mi nakoniec po veľkom boji s byrokraciou doriešiť túto záležitosť aj súdnou cestou. Ex trval aspoň na veľmi "veľkorysom" kontakte so synom, čomu som v žiadnom prípade nebránila.
Dnes je to takmer 15 mesiacov, čo mám syna vo výhradnej starostlivosti. A už nikdy by ma nikto nepresvedčil na striedavú starostlivosť. V našom prípade sa neosvedčila, naopak, celá tá trauma z rozvodu sa ňou znásobila.
Syn sa ukľudnil, vie, kde má svoje miesto, nemusí počítať kedy, kde bude a kde nebude. Nemusí sa stále prispôsobovať novým podmienkam. A napriek tomu, že sme aktuálne v období "ťažkej" puberty, nadá sa to porovnať. Sme v pohode.
Mrzí ma jediná vec. Že otec prejavuje minimálnu respektívne až žiadnu snahu o kontakt so synom. Len pokiaľ to je nevyhnutné. V období rozvodu sa môj expartner všemožne snažil syna získať, bez ohľadu na použité prostriedky a dnes o neho ľudovo povedané ani nezakopne.
A to je strašné. Každé dieťa potrebuje rodičov, oboch. Ako otca, tak aj mamu. Rozvod síce rozdelí rodičov navzájom, ale voči deťom vždy zostávajú rodičmi. Na to by žiaden otec ani mama nemali zabúdať.

Ak by som mala na záver odpovedať na otázku: "Striedavá starostlivosť - áno alebo nie":

- striedavka - áno, pokiaľ ste si istí tým, že sa s druhou stranou dokážete rozumne dohodnúť na pravidlách, na fungovaní, že v otázke dieťaťa dokážete nájsť spoločnú reč

- striedavka - v žiadnom prípade nie, pokiaľ sa nedokážete povzniesť ponad nezhody, či máte nutkanie použiť tento model starostlivosti ako trest pre druhú stranu. Jediný koho naozaj takto potrestáte je dieťa. Verte mi.

Kalen