Pomaháť a chrániť - po slovensky

06.02.2013 19:52

V článku Prenasleduje vás ex? Bráňte sa! som písala o tom, že od septembra 2011 existuje zákon, ktorý umožňuje brániť sa prenasledovaniu iným človekom. V podstate to znamená, že máme možnosť ísť na políciu a v zmysle trestného zákona podať na prenasledovateľa trestné oznámenie. Ďalšie konanie je potom hlavne v rukách mužov zákona. V zmysle hesla "pomáhať a chrániť" by malo byť samozrejmé, že budú vo veci konať tak, aby nám pomohli.
Žiaľ, nielen moja vlastná skúsenosť hovorí o opaku. V médiách sa môžeme stretnúť s množstvom prípadov, kedy polícia a prokuratúra neurobila svoju prácu a malo to fatálne následky. 
V mojom prípade išlo o to, že sa mi ex opakovane vyhrážal, že ma zlikviduje a zariadi to tak, aby to vyzeralo, že som si sama siahla na život. Ústne, cez mail, či sms, som opakovane dostávala vyhrážky tohto typu, samozrejme obalené do nechutných nadávok a osočovaní. Ráno, večer, ale hlavne po nociach. Desil ma, bola som vystrašená, vystresovaná. A bola som na to sama. Rozhodla som sa brániť a išla som na políciu. Prvý šok som zažila, keď som vysvetlila policajtovi o čo ide, ukázala sms a maily a on ma presviedčal, že konanie môjho ex je normálne a pochopiteľné vzhľadom na rozvod a na podanie trestného oznámenia nie je dôvod! Stačí, ak sa stiahnem a pokúsim sa exmanžela nijako neprovokovať. Ale pre istotu nemám nikde chodiť sama. A že by bolo ideálne, ak by ma ex napadol, aby som na to mala svedkov. Dovtedy nie je čo riešiť. Neverila som vlastným očiam. Díval sa na mňa a smial sa ako pri dobrom vtipe a ja som sa bála chodiť po ulici! O empatii nemal ani tušenie. Trvala som na svojom a našťastie sa pri spisovaní zápisnice zistilo, že ma poslali na iný obvod a tak som si musela celú záležitosť odžiť znovu na druhý deň u človeka, ktorý ma mal podľa bydliska "pridelenú". Ten našťastie reagoval úplne inak, spísali sme záznam a mali si ex predvolať, vypočuť a vec vyriešiť.
A predstavte si - napriek tomu, že sa v sms jednoznačne písalo o tom ako ma znesie zo sveta, ako to zariadi tak, aby to vyzeralo ako samovražda, polícia vôbec túto vec neriešila. Z kontextu vyhrážok vytrhli len oplzlé nadávky na moju adresu a vec uzavreli tak, že nespadá do ich kompetencie, lebo ide len o podozrenie na priestupok voči občianskemu spolunažívaniu a posunuli to na konanie obvodnému úradu. Môj ex totiž na výsluchu priznal, že v hneve reagoval na mňa neprimerane, nadával mi a ja som to nesprávne pochopila a urazila som sa! Neuveriteľné, však?
Aj ten záver bol absurdný. Po 10 mesiacoch, keď som žiadnu informáciu od nijakého úradu k tejto veci nedostala, začala som pátrať, kde to skončilo a ako. Po troch dňoch telefonovania ma na obvodnom úrade informovali, že vec je už dávno uzavretá. Že ma o tom neinformovali je v zmysle zákona v poriadku, lebo oni dostali podanie z polície a nie odo mňa a tak informovali policajtov. Vyžiadala som teda, aby mi poslali výsledok šetrenia písomne. A ako to dopadlo? Môj ex nedostal ani len pokutu, na obvodnom úrade prišli na to, že podozrenie na priestupok voči občianskemu spolunažívaniu sa NEPOTVRDILO! Nikto ma nepresvedčí, že jednoznačne vyhrážky a osočovania sa nezmenili na nevinné nadávky, ktoré som vlastne len ja zle pochopila pod ťarchou eur, ktoré našli správne vrecko. Nemám na to dôkaz, ale sedliacky rozum mi v tomto prípade stačí.
Tak veru. Radu ti dám, poraď si sám.
Čo dodať na záver?
Napriek tomu, že ja som pochodila tak ako popisujem, som si istá, že ak žijeme v právnom štáte, máme svoje práva a je namieste sa ich dožadovať a ak by som v tej situácii bola dnes, opäť sa obrátim na políciu.  Akurát radšej nepočítajte s tým, že podaním trestného oznámenia sa to celé končí. Žiaľ nie. Všetko je o tom, na akých ľudí narazíte a ako dokážete za seba zabojovať.

 A čo vy? Máte lepšiu skúsenosť?  
 

Kalen